	hlavná stránka \| keramika \| reštaurovanie \| projekty \| aktivity \| kontakt \|
	Peter & Pavol Vozárik
	ATELIÉR P2POTTERY

	Hlavná stránka>> Reštaurovanie	English - Slovak

REŠTAUROVANIE

súbor nádob 1
nádoby s vyretušovaním chýbajúcich častí

Výber zo súboru nádob pohrebiska Lužickej kultúry z Trenčína,
vedúci výskumu : PhDr. Ivan Cheben, CSc.

zreštaurované v roku 2009
na objednávku pre Archeologický ústav SAV v Nitre

súbor nádob 1a
nádoby s priznaním chýbajúcich častí

			Lužická kultúra Miesto nálezu : Trenčín Originál je uložený v Archeologickom ústave SAV v Nitre na nádobe môžeme vidieť spôsob pálenia, čierna časť je dotyková plocha konárov pri milierovom výpale
rozloženie črepov pred reštaurovaním	sádrovanie	vyretušovanie sádry

	retušovanie sádry
počas reštaurovania

		Lužická kultúra
črepy z nádoby v pravo, vysypané a pripravené na reštaurovanie	hotová nádoba po sádrovaní a retušovaní		rozložená misa	misa bola použitá ako pokrievka urny

Prasklina, ktorú sme nevyretušovali, vznikla pri výpale a nie pôsobením tlaku zeminy nad misou.
To sa nám potvrdilo pri výpale replík originálov. Prasklina vznikla technikou pálenia, respektíve stavbou pece. Pri kontrolovanom výpale a uzavretej kopule, nádoby chladnú postupne ako celok a možnosť ich poškodenia popraskaním je minimálna.
Reštaurované nádoby majú vo väčšine (90%) popraskané ústia. Táto chyba sa stane ak nádoba bola pálená v otvorenej peci, alebo tzv. milieri. Pri výpale po dosiahnutí určitej teploty cca 600 - 800°C prestali prikladať drevo. Keďže pec funguje, ako krb s komínom, ťah v peci vytiahol všetko teplo príliž prudko a natiahol studený vzduch do pecišťa a tým prudko ochladil aj nádoby v peci. Nádoby majú vždy tenšie ústie ako dno. Teda dno bolo nahriate a svojou hrúbkou si udržiavalo teplotu. Tenké ústie sa prudko ochladilo, stiahlo a tým prasklo. Je tu ešte jedna možnosť - milier.
Keď horiace drevo okolo a na nádobe dohorievalo, popadalo a odkrylo nádobu chladnému vzduchu. Rozdiel teploty je 500 - 600°C
Rozhorúčená nádoba nemôže taký prudký rozdiel teploty zniesť bez poškodenia. Ďalšou príčinou popraskania nádob pri milierovom výpale je nekontrolovaný prudký nárast teploty a aj možnosť, že časť nádoby je už v priamom kontakte s ohňom, kým druhá strana nádoby je prikrytá drevom ktoré ešte nehorí. Pnutie, ktoré pri tom vzniká nádobu roztrhne. Podľa stôp po vypaľovaní na viacerých nádobách, predpokladáme, že keramika z tohto výskumu, ktorú sme mali možnosť reštaurovať bola vypaľovaná milierovým spôsobom.

krok 1

rozloženie črepov

krok 2

lepenie v piesku

krok 3

kompletné zlepenie nájdených častí

krok 4

lesklá časť je natretá latexom, ten ochraňuje črep pred zalepením od sádry

krok 5

hotová nádoba po sádrovaní

Plastelínu používame pri sadrovaní chýbajúcich častí.
Okraje dier sú natreté latexom a ten chráni črep pred mastnotou z plastelíny, ako aj sádrou. Plastelínu dobre pritlačíme za okrajmi diery. Do vzniknutého priestoru nalejeme sádru tak, aby vyplnila priestor do požadovaného tvaru. Sadru, ktorá je prebytočná, oškrabeme skalpelom, alebo iným vhodným dlátkom do presne požadovaného tvaru. Latex stiahneme a črep očistíme od prachu a zvyšnej sádry.
Ak to podmienky vyžadujú, nádobu naimpregnujeme emulziou s vodou riediteľného lepidla(duvilax).
Ak je črep vo veľmi zlom stave, impregnujeme ho pred samotným skladaním nádoby.

Niektoré nádoby boli slabo vypálené, alebo boli uložené blízko povrchu a pôsobením poveternostných podmienok sa črep rozpadáva.

po očistení

postup výroby
Obr. 1

jednotlivé fázy výroby

Fáza 1 : vymodelovanie placky, ako základne a dna nádoby. Nadlepovanie valcov hliny približne do polovice vzdialenosti od maximálnej výdute.
Fáza 2 : dolepenie valcov hliny do maximálnej požadovanej výdute (maximálna šírka budúceho brucha nádoby)
Fáza 3 : domodelovanie brucha po "plecia nádoby"
Fáza 4 : vytiahnutie hrdla asi do polovičky celkovej výšky
Fáza 5 : dotiahnutie hrdla do konečnej výšky ústia

výroba
Obr. 2

Nádoby sú modelované z omnoho vlhkejšej hliny ako používame dnes. Dôvod je, že modelovanie prebieha bez použitia "šlikra" (blatka) ako pojiva medzi jednotlivými valcami hliny. To platilo aj pri lepení plastických dekorácií ako sú rôzne výčnelky ako je vidieť na Obr.2 kde je zreteľne vidieť deliacu hranicu medzi stenou nádoby a prilepeným výčnelkom.Ten sa nezlepil poriadne s telom nádoby, pretože dekoráciu lepili až po celkovom domodelovaní nádoby.
To znamená, že keď dorábali ústie, brucho muselo byť suchšie(zavädnuté) aby udržalo celú váhu nádoby.
To potvrdzuje Obr.1 kde je vidieť jednotlivé prestávky v modelovaní.

Pri reštaurovaní sme prišli na zaujímavé súvislosti s výrobou. Nádoba bola robená v piatich fázach Obr. 1, čo sa nám potvrdilo aj pri výrobe replík.

Pri výrobe replík sme si overili aj teóriu podľa, ktorej mohli byť nádoby robené aj pomocou foriem a preto sme skúšali urobiť veľkú nádobu (výška 60cm) do zloženej sadrovej formy. Keďže váhu nádoby držala forma, tak sa nádoba dala vymodelovať na jeden krát. Po vybratí nádoby z formy sme chceli začistiť jej vonkajšiu stranu. Pri začisťovaní sa začala deformovať najskôr v časti fázy 1 Obr.1 .Dali sme ju teda späť do formy. Potom vo forme začala klesať vo fáze 3. Nádobu sa podarilo zachrániť no nie tvarovo. Výroba veľkých nádob do foriem je komplikovaná a celkový proces sušenia a starostlivosti o nádobu sa vyrovnáva času modelovania ručne z valcov, alebo plátkov hliny. Modelovaním z valcov, alebo plátkov hliny sa vyhneme aj problémom s výrobou foriem, ich skladovaním, prípadnou prepravou a naviac, z technického hladiska je výroba foriem na nádoby o výške až 60cm náročná. Je tu ešte aj problém či výrobcovia originálov poznali technológiu a materiál, ktorý by použili na výrobu foriem. Variabilita tvarov jednotlivých nádob, používanie foriem nepotvrdzuje.

Čo sa týka výroby z plátkov, myslím si z vlastnej skúsenosti, že táto technika sa dá uplatniť iba vo fáze 4 a 5. Pretože tlak samotných plátkov ide kolmo dole, a tak nijako nenamáha vymodelovanú časť. Tlak váhy vo fáze 1 a 2 sa snaží mäkkú hlinu roztlačiť von a tým vznikajú praskliny, ktoré ak sa včas neopravia pokračujú až ku dnu nádoby ktorá sa následne rozpadne. A naopak vo fáze 3 sa mäkká hlina zatvára do seba až sa celkom prevalí do vnútra a pri tom ešte roztláča vyduť.

To znamená, že pri výrobe mohli byť robené až dňové prestávky. Ak bolo okolité prostredie dostatočne vlhké, alebo ak bolo sucho (ohnisko v chate, suché počasie)za jeden deň je možné urobiť maximálne 2 fázy. Pretože prudké sucho vysuší vodu iba z povrchu steny, ale vo vnútri je stále mäkká a krehká. Nádoba na Obr.1 bola pravdepodobne urobená s dňovými prestávkami, pretože vtedy hlina dostatočne zavädne aj vo vnútri steny a pri dlhšej prestávke medzi modelovaním sa odparí väčšie množstvo vody a tým sa aj zmenší. Vidieť to na fáze 4 (uschla skôr)ktorá je širšia ako fáza 5. Tá bola namodelovaná vlhšia, a teda s väčším objemom vody. Počas schnutia bola fáza 4 takmer suchá, zatiaľ čo fáza 5 mala v sebe ešte značné množstvo vody. Preto je ústie užšie.

nalezova situacia

nálezová situácia

nádoba s pokrievkou

pôvodné uloženie

Džbánik s pokrievkou
z archeologického výskumu v centre Trenčína
vedúci výskumu PhDr. Matej Ruttkay CSc.

Džbánik bol nájdený pod dlážkou domu z 18. storočia.
Pravdepodobne na uskladnenie penazí.

hrnček a pokrievka